Pod Julskými Alpami

28. mája 2019 /

Všetci sa pýtali či opäť tie isté miesta. Odpoveď bola áno ale najmä nové!

Slovinsko

Krásna krajina pod Julskými Alpami. Husté lesy, obrovské doliny, rozsiahle lúky a všade medzi tým rozsiate dedinky nad ktorými sa týčia kostolíky.

Šaleňaci z východu nás vyzdvihnú na Zelenči a pokračujeme do cieľa, ktorý si počas jazdy dohadujeme. Planina Zajamniki. Presne pred rokom bola cesta nielen zasypaná snehom ale aj stromami. Teraz je síce zasypaná snehom ale prejazdná. A tak napriek letným teplotám v dolinách si hore ešte užívame zimnú nádielku, ktorá vydržala aj do začiatka mája. Veľmi som chcel vidieť to miesto. Večer s otvorenými ústami sledujem tú obrovskú lúku posypanú drevenicami a nad nimi majestátny Triglav. Paťov lietajúci dron upútal pozornosť domácich s chatky nad nami. Pokecáme s nimi a núkame im slovenskú slivovicu. Neodmietli. O päť minút už nás núkajú oni slovinskou 🙂

Planina Zajamniki

Druhý deň vstávame zavčasu a mierime k jazeru Jasna. Mrzne. Čapica a rukavice sa hodili. Chvíľu po príchode začína vychádzajúce slnko svietiť na vrcholy týčiace sa nad jazerom. Obdivujeme ich odraz v jazere.

Skalnatý hrebeň Rušice

Jazero Jasna

Pokračujeme ďalej a užívame si slnečné počasie. Jazdíme od kostolíka ku kostolíku. Ku koncu dňa už toho mám dosť. Som prekostolíkovaný.

Kostol Sv.Tomáša

Na ďalší deň prichádza hlásená zmena počasia a od rána prší. Nevadí! Smerujeme k jazeru Bohinj a k dominantnému kostolíku s kamenným mostom na jeho začiatku.

Jazero Bohinj

Pokračujeme ďalej pozrieť ďalšie kostolíky ale hlavne vodopád Kozjak. Neutíchajúci dážď cestou silnie a tak plánujem kúpiť dáždnik. Ak chcete kúpiť v Slovinsku dáždnik choďte na poštu 🙂 Vyberám žltý. Už presne viem na čo poslúži okrem ochrany pred dažďom. V tej tmavej rokline vynikne pri fotení. A tak robím Palimu modela s dáždnikom priamo pod vodopádom. Úchvatné miesto podporené silnou vodou z topiaceho sa snehu a prebiehajúcich dažďov.

Vodopád Kozjak /foto Pali Hradiský/

Štvrtý deň sa napriek neutíchajúcemu dažďu vyberáme do rokliny Vintgar. Už silná komercia ale stojí za prezretie. Na konci rokliny odmení pohľadom na krásny vodopád s viaduktom.

Vodopád v rokline Vintgar

Dnes voľnejší deň. Motáme sa. Oddychujeme. Zakončujeme to pri vodopáde Grmečica. Podľa fotiek na webe miesto využívané aj na piknik. V našom prípade sa nič také nekoná. Vysoká voda zaliala široké koryto. Ako sa dostať na druhú stranu. Posunkami sa snažím cez hučiacu vodu dorozumieť s domácim na druhej strane ako sa tam dostať. Naznačuje že nevie. Pali naznačuje že prebrodíme. Najskôr hrdinsky zahlásim že jasné ale veľmi sa mi do tej studenej vody nechce. Keď to už však Pali dal tak zhadzujem aj ja topánky a nohavice dole a naboso sa púšťam po kolená vo vode za ním. Po prebrodení na druhú stranu sa ten „pán“ čo mi naznačil že nevie ako sa tam dostať zodvihne a skrytým chodníkom sa dostane nasucho na druhú stranu.

Vodopád Grmečica

Posledný deň začneme aj ukončíme pri vodopáde Peričnik. Pod masou vody spodného vodopádu vysokého 52m sa dá poprechádzať. To sme už absolvovali pred rokom a tak smerujeme k hornému vodopádu. Ten síce meria 16m ale prostredie okolo neho je aspoň pre mňa krajšie. Keď pri spodnom vodopáde pršalo tak pri hornom vodopáde sa mieša dážď so snehom. Tŕpnem keď vidím Magdu skákať na prahu kde padá voda o 50m nižšie. Šalena žena s nezabudnuteľnou červenou hlavou 🙂 Prežili všetci a tak sa už nakladáme do auta a smerujeme domov.